Odyssea Henriho Cabannesa, 1943-1945


I. Utek z Francuzska do .panielska
1. Pripravy na odchod
2. Prechod cez Pyreneje
3. Prechod cez .panielsko
4. Odchod do Maroka

II. Dobrovo.ny nastup do letectva
5. Casablanca a Al.ir
6. Marake
7. Ve.ka Britania


I. Utek z Francuzska do .panielska

1. Pripravy na odchod


V oktobri roku 1942 som zlo.il prijimaciu sku.ku a neskor nastupil na vysoku .kolu Ecole normale superieure po tom, .o som dvakrat preru.il .tudium na Vysokej .kole polytechnickej. Ponajprv som bol vlastne prijaty na Vysoku .kolu polytechnicku roku 1941, kedy som .tudoval Odbornu matematiku pre prijimacie sku.ky na vysoku .kolu na lyceu Svateho .udovita v Pari.i. 16. februara 1943 .tatny rozhlas oznamil ustanovenie Vyboru pre totalne nasadenie v Nemecku. Mladi .udia narodeni v rokoch 1920, 1921 a 1922 boli povolani, aby odi.li na nutene prace do Nemecka. Su.asne bol zahajeny v.eobecny supis obyvate.stva vo veku od 21 do 31 rokov. Ten isty ve.er, s rychlos.ou teraz celkom obvyklou, prichadza z Londyna pohotova odpove. : .Nie v.eobecnemu supisu obyvate.stva!g Unik pred s.itanim obyvate.stva sa neoby.ajne rozhojnil. Vyzvy Francuzov z Londyna proti vyboru pre totalne nasadenie presahuju vo v.etkych oh.adoch predo.le rozhlasove vyzvy. Ke. chce. skrati. vojnu, nepracuj pre Hitlera ! 1. augusta 1943 zoznam po.tu zbehov z nutenych prac dosahuje 85.000 mien. Vzh.adom k tomu, .e som sa narodil v roku 1923, tak sa ma to netykalo, ale rozhodol som sa preru.i. .tudium na vysokej .kole a dosta. sa do Anglicka alebo do Severnej Afriky.

V auguste 1943, napotom, .o som pred mesiacom zlo.il sku.ky zo v.eobecnej matematiky, z diferencialnych po.tov a z matematickej analyzy, odi.iel som na po.ne prace do krajiny Hautes-Pyrenees, do dediny Bernadets-Debat, k bratrancom, ktori tam mali gazdovsku usadlos.. Prekvapilo ma, .e traja chlapci odtia., povolani komisiou, odi.li na nutene prace do Nemecka, hoci hranice so .panielskom bola vzdialena iba 70 km od dediny. V Tarbes som nav.tivil Denisa Pruneta, priate.a mojich rodi.ov, ktoremu som povedal svoj umysel ujs. do Severnej Afriky. Navrhol mi, .e ma zoznami s postupom, ako sa tajne dosta. cez francuzsko-.panielsku hranicu. Bude mi sta.i., ke. sa k nemu dostavim. On ma ubytuje pred odchodom z Tarbes. Vratil som sa do Pari.a cez Marseille, kde som nav.tivil staru mamu z otcovej strany, ktora bola rozhodne proti mojmu planu, ktoreho nasledkom by bolo zatknutie ocka, ktory vyu.oval fyziku na Prirodovedeckej fakulte Pari.skej Univerzity. Tak isto som nieko.ko dni pobudol v kraji Var, v obci Les Lecques, kde moji rodi.ia vlastnili vilu, obec sa nachadza na pobre.i medzi Marseillou a Toulonom. Bez jasneho umyslu som si poprezeral rozna zariadenia na pla.i a vo vilach popri pobre.i, ktore boli ur.ene, aby zabranili mo.nemu vylodeniu spojencov.

Po navratu do Pari.a som sa dozvedel, .e si dvaja .tudenti Vysokej .koly polytechnickej, Fontanet a Bayle, spolu.iaci mojho star.ieho brata, .elaju najs. nejaky sposob, ako sa dosta. do .panielska; nalezenie takeho sposobu bolo samozrejme ve.mi ob.a.ne a ja som mal to ..astie, .e som jeden poznal. Ke. Fontanet ukon.il .tudium, odobral sa do Lourd, aby sa spojil so skupinou prevadza.ov, na ktoru dostal kontakt, ale preto.e bola postrie.ana, tak sie. u. nefungovala a Fontanet sa vratil spa. do Pari.a, aby sa zatia. prihlasil do kon.truk.neho oddelenia firmy Caudron-Renault, ktora pracovala pre tovare. Messerschmitt v Augsburgu. Vysoka .kola polytechnicka tam poslala u. nieko.ko svojich .tudentov na zaklade nutenych prac. Tam sa stretol so svojim spolu.iakom Baylem ; v kon.truk.nom oddeleni firmy pracovalo aj nieko.ko asistentov v ramci nuteneho nasadenia. Ke. sa Fontanet a Bayle od mojho star.ieho brata dozvedeli, .e ja poznam jeden isty sposob a, preto.e som nechcel odis. sam, .e h.adam spriaznenych kamaratov, rozhodli sme sa, .e ute.ieme v.etci traja spolo.ne. V poslednych septembrovych d.och som so svojim otcom nav.tivil zastupcu riadite.a vysokej .koly Ecole normale pana Georgese Bruhata, aby som ho o svojom odchodu informoval, aby ma Ecole normale neh.adala. Bolo dohodnute, .e odchadzam na zotavenu na juh Francuzka a pan Bruhat mi za.elal hodne ..astia. Od tej doby som ho u. nikdy nevidel, preto.e bol deportovany do Buchenwaldu a zomrel v Sachsenhausene. 4.oktobra (1943), Fontanet a Bayle zmizli z kon.truk.neho oddelenia a v.etci traja sme spolo.ne odi.li zo Slavkovskeho nadra.ia (Gare dfAusterlitz) no.nym vlakom do Toulouse.

Vo Vierzonu, uprostred noci, mi nemecky vojak kontrolujuci cestujucich nemecky povedal, .e moj ob.iansky preukaz nema spravnu pe.iatku! Vystupil som teda z vlaku a zvy.ok noci stravil v prazdnom vagone na slepej ko.aji. .al.i de. som za.iel na Velite.stvo mesta Vierzonu, kde mi dali spravnu pe.iatku! Vratil som sa na stanicu a po.kal na .al.i vlak do Toulouse, kam som dorazil 5. oktobra o 20 hodine. Kvoli .a.kostiam a nebezpe.enstvu, ktore predstavovalo prenajatie si hotelovej izby, som za.iel k rodi.om svojho kamarata Jeana Combesa, ktori byvali v ulici du Taur, .islo popisne 80. Nau.il som sa naspama. (preto.e ma. u seba hocijaky pisomny dokument, mohlo by. kompromitujuce) isty po.et adries v Toulouse, Tarbes, Madridu, Casablance, Al.iru a v Brazzaville. Pre Jeana Combesa a jeho rodi.ov som bol ako keby som spadol z neba. Ubytovali ma cez noc. .al.i de. som odi.iel vlakom do Tarbes, kam som dorazil popoludni a odobral som sa k panovi Prunetovi. Dohodli sme sa, .e ma necha prenocova., rano dostanem ra.ajky, ale cez de. musim zosta. vonku a obstara. si jedlo. Ve.er predtym prijal Fontaneta a Bayleho, ktori sa ubytovali a. do odchodu do .panielska za rovnakych podmienok u stato.nych mladych man.elov, priate.ov jednej sestry Bayleho. .al.i de. Fontanet, Bayle a ja sme sa mohli zis. a rozhodli sme sa, .e ka.dy de. dvaja z nas stravia v.dy cely de. vonku spolo.ne a jeden zostane sam. Bolo nebezpe.ne, aby sa traja chlapci vo veku 20 rokov pohybovali spolo.ne po nieko.ko dni v uliciach Tarbes. Jeden z nas teda v.dy zostal sam, ale nepobyval v centru Tarbes, ale na jeho okraji. Iba jeden raz sme v.etci traja za.li do Lourdes. Ale nikdy sme sa nestretli s organizatormi akcie, ktori nam dali vedie., .e mame .aka. v piatok 15. oktobra (1943) na stanici v Tarbes s plecniakom ako jedinou bato.inou obsahujucou jedlo na nieko.ko dni. Ten isty de. som svojim rodi.om odoslal do Pari.a bato.inu s vecami, ktore sa ukazali ako nepotrebne.



2. Prechod cez Pyreneje

Ka.dy sam sme sa dostavili v ur.enu hodinu na stanicu v Tarbes, dve osoby, pravdepodobne zodpovedne za prevod, nas po.iadali o zaplateni pe.azi, ako bolo vopred dohodnute: za ka.deho 3000 frankov (za.inajuci vedec v Akademii vied dostaval vtedy 2000 frankov mesa.ne). Vlak, omnibus, do Bagneres-de-Bigorre, stal na stanici, bol to vlak, ktoreho vagony tretej triedy zostavali z oddelenych kupe, z ktorych ka.de malo z obidvoch stran jedny dvere. Otvorili jedny dvere a povedali mne , Fontanetovi a Baylemu, aby sme nastupili do kupe, ktore prave otvorili. .iarovky u stropu boli rozbite, my sme ledva rozoznali jednu lebo dve .al.ie osoby, ktore tam tie. sedeli. Na zastavke v Pouzacu, predposlednej pred Bagneres-de-Bigorre, jeden z cestujucich v kupe otvoril dvere veduce do ko.aji..a a povedal nam, aby sme vystupili, .o sme urobili. Vlak odi.iel a ocitlo sa nas tu deva. kandidatov na utek cez Pyreneje a dvaja (alebo traja) sprievodcovia.

V Bagneres-de-Bigorre za.inala zakazana zona, kde sa nesmel nikto vyskytova. bez nemeckeho povolenia. Okam.ite sme sa vydali na cestu cez polia a luky. Pre.li sme dedinou Sainte-Marie-de-Campan a pochodovali sme celu noc a. do prielomu Aspin. Tam nas v lese na.i sprievodcovia opustili so slovami, .e pre nas pridu .al.i sprievodcovia, aby sme mohli pokra.ova. v pochodu .al.iu noc. Pokusili sme sa teda zaspa. vonku, v oktobri, v nadmorskej vy.ke 1500 m. Po.as prvej noci pochodu a d.u odpo.inku v lese u prielomu Aspin sme sa zoznamili s .al.imi druhmi v uteku. Najmlad.i 17 ro.ny bol Alsasan, ktory bol nutene naverbovany do Wehrmachtu, odva.ne uprchol a pokusil sa dosta. sa do Maroka, aby sa tam pripojil k Francuzskej armade. .al.i bol prave prijaty na vysoku vojensku .kolu Saint-Cyr, u. ty.de. bludil v Pyrenejach a chcel sa dosta. do .panielska sam s mapou a buzolou. Ke. sa dozvedel, .e ja, Fontanet a Bayle prichadzame z Vysokej .koly polytechnickej a z Ecole normale, citil sa ubezpe.eny, ale bol u. hodne vy.erpany ; navy.e mal so sobou ve.ku za.a. : pelerinu, nahradne topanky, ... zatia. .o my traja, na radu organizatorov prechodu, sme mali iba maly batoh s jedlom na nieko.ko dni. Na ostatne .tyri druhy v uteku si u. pamatam iba matne.

V sobotu 16. oktobra ve.er si pre nas pri.li .al.i sprievodcovia a zaviedli nas iba po nieko.ko malo hodinach pochodu do nejakej stodoly, kde sme stravili zvy.ok noci a nede.u 17. oktobra, samozrejme v celkovom tichu, bez toho, .e by sme vy.li von. V nede.u ve.er pri.li pre nas .al.i sprievodcovia a naj.a..i pochod bol v dedine Vielle-Aure cez most na druhy svah udolia. V dedine v kaviarni sedeli u stolu nemecki vojaci. Pre.li sme teda most po jednom, ka.dy raz na znamenie jedneho zo sprievodcov, ktory bol sna. povodom z dediny. Potom sme dorazili do bridlicoveho pribytku, vo ktorom sme odpo.ivali a. do piatej hodiny do rana. V tu dobu pre nas pri.li novi sprievodcovia a pokra.ovali sme tento raz po chodniku po horskom ubo.iu, po vychodnej strane udolia a. po oblas. nad hospicom v Rioumajou, kde u. celu cestu pokryval sneh.

Bol pondelok 18. oktobra, 11 hodin, a na.i sprievodcovia ukazali na prielom Port du Plan (vo 2457 metroch nadmorskej vy.ky), za ktorym sa u. nachadzalo .panielsko. Povedali nam, .e tam budeme u. za po. hodiny a popriali nam ..astny koniec vypravy . Pustili sme sa do zliezania hory pokryte snehom, borili sme sa najprv po .lenky, potom a. po kolena : Vo 14 hodin bol prielom stale na doh.ad, ale pribli.oval sa .im .alej pomaly. V 15 hodin som bol tak vy.erpany, .e som vo snehu nechal svoj batoh i s jedlom; Fontanet a Bayle boli odolnej.i ne. ja a vzali z neho jedlo! .es. z nas pokra.ovalo .alej, ostatni traja boli na konci svojich sil a rozhodli sa zostupi. do udolia. O 16. hodne sme dorazili k Port du Plan na hranici. Samozrejme Nemci, ani im prideleni Francuzi nemohli stra.i. v.etky prielomy, najma tak nepristupny prielom akym bol Port du Plan, ku ktoremu sme sa prave dostali.



3. Prechod cez .panielsko

Boli sme vo .panielsku! Pripojili sme sa, ale to sme vtedy e.te netu.ili, k 23000 Francuzom, ktorym sa podarilo ujs. z Francie do .panielska. Prichadzal ve.er a my sme zostupovali do udolia, a. sme narazili na stodolu, v ktorej sme prenocovali. Preto.e na.e oble.enie bolo zma.ane dlhym pochodom vo snehu, zaspali sme v sene nahi a prvy raz sme si na ceste z Tarbes naozaj odpo.inuli. .al.i de., 19. oktobra, sme pokra.ovali v zostupu do udolia Cinqueta ; na ceste sa nachadzal most, cez ktory nebolo mo.no prejs. nepozorovane, hne. za nim, na druhom svahu udolia, .akali .panielske civilne hliadky na mladych Francuzov, ktori teraz prechadzali roznymi vysoko polo.enymi prielomami nieko.kokrat do ty.d.a. Zostali sme s civilnou hliadkou a. do konca jej slu.by, asi do 16 hodin, zostupili sme s .ou a. do dediny Plan, kde mala svoju stanicu.

Dedin.ania nas srde.ne privitali, dali nam najes., chlieb a salam, preto.e sme u. ni. nemali ! Civilna hliadka nas hne. zavrela cez noc do ve.mi skromnej stanice a povedala nam, .e nas za nieko.ko dni dopravi do najbli..ieho mesta, aby sme sa stretli s konzulom. U. sme ni. nemali, ni. sme nevedeli a neboli sme schopni .alej pokra.ova., kam ? Bez ni.oho. Cez de. nas nechali vo.ne vonku a dedin.ania z Plan nam nosili jedlo, pritom sami boli ve.mi chudi. Za nieko.ko dni, u. si nespominam na presne datum, nas civilna hliadka odviedla, najprv pe.o, na autobus, ktory by nas zaviezol do najbli..ieho mesta, aby sme sa tam stretli s konzulom ! To mesto, ktore sme neznali, bolo Barbastro, vzdialene asi 106 km. Po 12 km chodze sme dorazili do Salinas de Sin, kde sme mali po.ka. na autobus z Bielsa do Barbastra. Hliadka nas po.iadala o peniaze, aby mohla zaplati. listky. Povedali sme, .e .iadne nemame, vlastne sme si chceli to malo, .o nam zostalo, e.te ponecha.. Povedali nam, .e za tejto situacie pojdeme do Bastra pe.o, z .oho sme nemali strach, vzh.adom k tomu, .e sme mali za sebou pochod po nieko.ko noci z Pouzacu do Plan. Vyrazili sme teda pe.o do nasledujucej dediny, kde sme potom nastupili s hliadkou do autobusu, ktory prichadzal z Bielsa. V dedine Ainsa sa autobus zastavil na dlh.iu dobu a na.e hliadka nas odviedla do kaviarni, ktorej majite. nam dal najes. bez toho, .e by po nas hoci.o chcel, preto.e sme toho mali tak malo. Zda sa, .e pre tychto .panielov, ktori nam davali najes. po nieko.ko dni, sme boli hrdinovia. Mo.no .e si povedali, .e ke. pojdeme bojova. proti Nemecku, tak tim urychlime aj pad Franca, .o bolo pravdepodobne jedno z ich .elani. Nakoniec sme dorazili do Barbastra o 20. hodine a hliadka nas zaviedla do budovy byvaleho kla.tora, do ktore sme s nimi vstupili. Ke. sa dvere zatvorili, tak sme si v.imli, .e nie sme u konzula, ale vo vazeni ! Na.a naivita bola bezbreha, ale boli by sme nemohli tak isto ni. ineho robi..

Boli sme vo vazeni ! Zapisali si nas, po.iadali nas o identitu a aby sme odovzdali v.etko, .o sme mali u seba, teda ni. krom par francuzskych pe.azi, ktore nam zobrali, aj ke. nam dali prijmovy listok, ktory aj tak k ni.omu nebol. Potom nas zaviedli do ve.kej miestnosti, kde u. bolo asi sedemdesiat Francuzov. Ako u. dlho ? Na.i spoluvazni sa trochu uskromnili a uvo.nili pre nas .es. .tyri slamniky. Fontanet, Bayle a ja sme sa ulo.ili na dva slamniky a spali tak po celu dobu na.ho zadr.ania v Barbastru, po cely jeden mesiac. Na oble.enie sme mali iba to, v .om sme pre.li hranicu. Tieto .aty sme si ponechali a. do 26. decembra, do d.a, kedy cestou na nalodenie v Malage nam .erveny kri. (ktory ?) v Madridu dal nove oble.enie. Na.i spoluvazni sa nas pytali, .o je noveho vo Francuzsku a v priebehu vojny; pod.a otazok, ktore nam pokladali, sme si mysleli, .e tu su u. aspo. pol roka !, .o nas hlboko sk.u.ilo. Ke. po kratkom hovoru videli na.u malomyse.nos., za.ali sa smia., preto.e v tej dobe pobyt vo vazeni v Barbastru trval maximalne jeden mesiac, a ka.dy novy prichadzajuci v.dy podstupil rovnaky .art. .al.i de. sme i.li k vazenskemu holi.ovi, ktory nas oholil od hlavy a. po paty. Okolo 10. hodiny v.etci z tej miestnosti zi.li na hodinu na vazensky dvor; zo.li sme sa tam s .al.imi Francuzmi, ktori boli vazneni v inej ve.kej miestnosti. Medzi tymito Francuzmi Fontanet a Bayle spoznali jedneho kamarata z Vysokej .koly polytechnickej a ja som sa stretol s Jeanom Beydonom, ktory bol spolu.iak mojho star.ieho brata na lyceu. Jean Beydon sa v lyceu Svateho .udovita pripravoval na .tudium na vysokej namornej .kole, ta sice u. neexistovala, ale prijimacie pohovory .alej pokra.ovali a prijati .tudenti .tudovali na Ecole Centrale de Paris.

Vo vazeni v Barbastru bolo tie. ve.a .panielskych republikanov zadr.ovanych u. nieko.ko rokov a e.te na .al.ich mnoho rokov, preto.e general Franco zostal u moci a. do svojej smrti v roku 1975. .panielski vazni nevychadzali na dvor v tu istu dobu ako Francuzi ; ostatne dvor nebol dos. ve.ky, aby sa tam vo.li v.etci vazni. Ka.du nede.u bola vo vazeni celebrovana om.a, bola povinna pre .panielov, nepovinna pre Francuzov, ktori na .u chodili v.etci, preto.e to bola .al.ia prile.itos. opusti. spolo.nu miestnos.. Pravidelne prichadzali do vazeni .al.i Francuzi, ktori prave pre.li cez hranicu. Jedneho d.a sme uvideli jedneho z na.ich troch druhov, ktori sa 18. oktobra vratili spa. na ubo.ie Port de Plan. Vysvetlil nam, .e e.te s jednym z tych dvoch .al.ich zostupil a. do hospica v Rioumajou, zatia. .o ten treti, vy.erpany, zomrel vo snehu, bol to ten, ktoreho prijali na vysoku vojensku .kolu Saint-Cyr, ktora u. tak tie. neexistovala, ale zostali pripravne kurzy a prijimaci pohovor (pravdepodobne s vyhliadkou na buducnos.). Bolo mu 21 rokov! a menoval sa Sapone.

Riadite. vaznice prichadzal pravidelne pre.ita. zoznam tych, ktori boli prepusteni ; po mesiaci sme boli Fontanet, Bayle a ja zapisani na zoznamu prepustenych. Boli sme tak ..astni ! Odi.li sme potom vlakom s nasadenymi putami po dvoch a. do Saragossy. Zo stanice v Saragosse sme stale sputani pre.li cez mesto a. do vaznice. Bola to ve.mi moderna vaznicea, kde sme boli uvazneni vo skupinach asi po patnastich v miestnosti o 10 m2 ; v jednom rohu bol kohutik a diera v zemi ako zachod ! Po hodine .i dvoch nam priniesli slamniky, ale nebolo mo.ne je v.etkych polo.i. na zem ! Toto peklo trvalo tri dni a potom sme odi.li tak, ako sme sem pri.li, vlakom do koncentra.neho tabora v Mirande. Tabor v Mirande, po o.istci v Barbastru a pekle v Saragosse, sa nam zdal ako raj. Dal ho vybudova. Franco v obdobi ob.ianskej vojny na mudru radu Hitlera. Mohol poja. a pojal tisicky vaz.ov. Skladal sa z mnohych do riadu zoradenych drevenych barakov a v ka.dom z nich bolo ubytovanych 120 a. 130 vaz.ov. Tabor stra.ili a organizovali vojaci. Je to klasicky koncentra.ni tabor s murmi, ostnatymi drotami a stra.nymi ve.ami. Velil mu plukovnik, ktory sa zdal, .e k Francuzom nepoci.oval nenavis.. Napokon s tvrdou realitou koncentra.neho tabora sa prejavovala, najma pri fasovani vybavenia : odporne .pinava miska, ly.i.ka, slamnik a roztrhana zav.ivena pokryvka. Ka.dy barak bol rozdeleny centralnou chodbou a z oboch stran vo dvoch poschodiach boli male miestnostky , ktorych priestor bol vymedzeny stenami tvorenymi starymi pokryvkami. V chodbe .iarila slabo jedina .iarovka. V ka.dej miestnostke .ilo nieko.ko .udi. Ja som sa ubytoval do jedneho baraku, zatia. .o Fontanet a Bayle z Vysokej .koly polytechnickej sa ubytovali v pavilonu dostojnikov , kde som je potom nav.tevoval.

Po.as jednej nav.tevy som zistil, .e Jean Rousseau, ktoreho som spoznal na lyceu Svateho .udovita a ktory bol prijaty v roku 1943 na Vysoku .kolu polytechnicku, je rovnako ubytovany v pavilonu dostojnikov . Pavilon mal na starosti kapitan Louis, pravdepodobne to bol najstar.i dostojnik. Vysvetlil som teda kapitanovi Louisovi, ktory tu bol uvazneny rovnako ako my, .e ja som bol tie. prijaty na Vysoku .kolu polytechnicku, dokonca dvakrat, v roku 1941 a 1942, ale .e som zanechal .tudia kvoli Ecole normale, a .e si myslim, .e mam rovnako taku hodnos. ako Jean Rousseau, .i nie vy..iu, aby som mohol by. ubytovany v pavilonu dostojnikov . Kapitan Louis, ktory bol s Fontanetom, Baylem a so mnou v Barbastru a v Saragosse, mi povedal, aby som si za.iel pre svoje veci, teda takmer pre ni., a aby som pri.iel, .o som okam.ite u.inil. Prirodzene .e bol .ivot v Mirande drsny a hygiena mizerna; Miranda sa nachadza na rieke Ebro, 80 km na juh od Bilbaa, vo 460 metroch nadmorskej vy.ky, a bol december. Vnutri tabora sme v.ak boli vo.ni a mohli sme sa prechadza. cely de.. Ka.dych .trnas. dni boli vyvesovane zoznamy nieko.kych stovak .i sna. tisicok osob prepustenych .al.i de.. 24. decembra 1943 sme sa Fontanet, Bayle a ja objavili na zoznamu prepustenych. 25. decembra sme pre.li cez branu tabora Mirandy a stali sa vo .panielsku slobodnymi .u.mi.



4. Odchod do Maroka

Ke. sme sa dostali z koncentra.neho tabora v Mirande, ujali sa nas zastupcovia Comite Francais de Liberation Nationale (Francuzsky vybor pre narodne oslobodenie), ktory mal sidlo v Al.iru. Kone.ne sme sa i.li poradne najes. do jednej re.tauracie v Mirande a ve.er sme odcestovali vlakom do Madridu, kam sme dorazili 26. decembra rano. Zaviedli nas do strediska .erveneho kri.a, kde sme sa kone.ne zbavili stareho oble.enia, ktore sme nosili od 4.oktobra, data na.ho odjazdu z Pari.a. Obliekli sme si nove .aty, oholili sa, vykupali a e.te dobre najedli. Dostali sme da.o malo .panielskych pe.azi a prosili nas, aby sme sa ve.er dostavili na odchod do Malagy. Za.iel som za Guy Lefortom, ktory absolvoval Ecole normale v roku 1939, a bol profesorom na francuzskom lyceu v Madridu. Pan Carcopino, riadite. Ecole normale a pan Bruhat, jeho zastupca, nominovali na lyceum v Madride nieko.ko svojich .iakov, aby nemuseli is. na nutene prace. Tito .iaci samozrejme pri.li do Madridu s vizami v lo.kovom vozni. Lefortova adresa bola jedna z tych, ktoru som sa nau.il naspama.. Ke. ma Lefort prijal, povedal mi s istou mierou hrdosti, .e on a jeho kolegovia z Francuzskeho lycea sa tie. pripojili k De Gaullovi. Ke. som sa ho opytal, v .om to spo.ivalo, odpovedal mi, .e teraz u. je neplati Petain, ale De Gaulle ! Po.akoval som mu za tento vynikajuci .in a povedal som mu, .e pokia. ide o m.a, potom, .o som stravil viac ako dva mesiace vo .panielskych vazeniach, odchadzam do Maroka, aby som sa prihlasil do letectva.

Odi.li sme z Madridu autobusom a i.li celu noc. Autobusy sa nam zdali ve.mi pohodlne, ostatne v.etko sa nam zdalo ve.mi pohodlne. Skoro rano sme zastavili na pol hodiny v Grenade a po.as popoludnia sme dorazili do Malagy. Bol pondelok 27.decembra 1943. Mnoho Francuzov, okolo 1500, predov.etkym z tabora v Mirinde, ale aj z inych vazeni a nieko.kych balnearios, hotelov a penzionov, kde bolo zadr.ovanych a. 2000 Francuzov, ktorym bolo menej ako 18 rokov. V Malage sme boli po dobu .akania na odchod ubytovani v arenach, kam nam dali slamu na spanie. Cez de. sme boli vo.ni.

V dobe od 21. oktobra do 29. decembra opustilo .panielsko z Malagy .es. konvojov po dvoch lodiach, odva.ajucich asi 9000 ute.encov z Francie. 29. decembra dve lode, Sidi Brahim a Gouverneur gnral Lpine, ktore u. tvorili pa. predo.lych konvojov, kotvili v pristavu Malagy. Fontanet, Bayle a ja, rovnako ako 1500 Francuzov ubytovanych v arenach, sme dorazili do pristavu a nalodili sme sa. Popoludni sme sa divali, ako sa nam vz.a.uju .panielske brehy. Odplavali sme do Maroka ! V piatok 31. decembra 1943 sme sa v Casablanke dotkli nohou Afriky. Utek z Francie, cesta Pari.-Casablanca sa prave kon.ila, trvala 88 dni.


II. Dobrovo.ny nastup do letectva

5. Casablanca a Al.ir

V piatok 31. decembra 1943 boli v.etci Francuzi, ktori sa vylodili v Casablanke z dvoch lodi z Malagy, odvedeni do prestupneho tabora, aby tam vykonali cely rad formalit. Prve z nich bolo vystavenie provizorneho ob.ianskeho preukazu vydaneho na zaklade .estneho prehlasenia doty.nej osoby. Potom nas dostojnici dlho vypo.uvali, chceli zna. na. .ivotopis, zaujimali sa o na.e .tudium, o prechod cez Pyreneje a o pobyt vo .panielsku. A potom mi bolo povedane, .e budem menovany podporu.ikom od 18. oktobra, od data mojho prechodu cez francuzsko-.panielsku hranicu. V.etci ute.enci z Francie, .tudenti .tyroch vojenskych .kol : Vysokej .koly polytechnickej, Vysokej vojenskej .koly Saint- Cyr, Vysokej namornej .koly a Vysokej leteckej .koly, lebo .tudenti piatich civilnych .kol : Ecole normale superieure, Vysokej banskej .koly v Pari.i (Ecole des Mines de Paris), Ecole des Ponts et Chaussees, Ecole Centrale de Paris, Vysokej kolonialnej .koly (Ecole Coloniale), boli menovani podporu.ikmi za rovnakych podmienok.

.al.i dostojnici sa nas pytali, .o by mohlo by. zaujimave pre buduce boje vo Francuzsku. Uviedol som teda to malo, .o som vedel o zariadeni na pla.ach v Les Lecques a v mestach na pobre.i. Potom som podpisal dobrovo.ny vstup do letectva na dobu vojny. Od tej chvile sa cesty Fontaneta a Bayleho a moje rozi.li. Fontanet sa prihlasil do delostrelectva a Bayle k tankovej divizii. Ute.enci z Francuzska si mohli vybra. do akeho vojska sa chcu prihlasi.. V ka.dom kontingentu zo .panielska prichadzali aj falo.ni Alsasania, vo skuto.nosti to boli nemecki .pioni vyslani Wehrmachtom. Boli zastreleni. V pondelok 4.januara 1944, som opustil prechodny tabor a odi.iel som do zasobovacieho skladi..a 209 v Casablanke. V tomto skladi.ti som dostal kompletnu vojensku vybavu a .akal som na presun do Al.iru pre potvrdenie (v uradnom liste) mojho vstupu do Ecole normale a menovanie do hodnosti podporu.ika.

Po.as pobytu v Casablance som za.iel k Andremu Moitessierovi, bratrancovi svojej matky ; jeho adresa bola e.te jedna z tych, ktore som sa nau.il spamati. Povedal mi, .e Marcel Boiteux, ktory bol moj spolu.iak z toho isteho ro.nika na Ecole normale, priplaval do Casablancy z Gibraltaru pred nieko.kymi mesiacmi. Boiteux a ja sme spolu byvali po cely univerzitny rok 1942-1943 a .iaden z nas nevedel, .e ten druhy sa chysta preru.i. .tudia a prihlasi. sa k francuzskym vojenskym silam bojujucim v Severnej Afrike. To sved.i o utajeni, ktore muselo taky umysel obostrie.. Boiteux pre.iel cez .panielsko iba za dva ty.dne bez toho, .e by bol .panielmi vazneny. Zrejme sa mu tento vykon podaril preto, .e sa pri prechodu cez Pyreneje stretol s americkymi pilotmi zostrelenymi vo Francuzsku. Ke. sa tito piloti dostali do .panielska, spojili sa s Americkou ambasadou v Madride. Franco Ameri.anov do vazenia neposielal, zastupca ambasady si pre pilotov pri.iel a zobral aj Boiteuxa a potom ich zaviezol do Gibraltaru. V zasobovacom skladi.ti 209 som sa zoznamil s Langlois-Berthelotom, ktory priplaval zo .panielska s rovnakym konvojom ako ja a ktory bol prijaty na .tudia Vysokej .koly polytechnickej v roku 1943 a .akal ako ja na odchod do Al.iru. Pobyt vo .panielsku stravil v jednom z balnearios, preto.e sa vydaval za 17 ro.neho. Bol lep.ie informovany ako ja o podmienkach prechodu do .panielska. Nakoniec sme ja a Langlois-Berthelot odi.li do Al.iru vlakom, usadeni, ale pohodlne, vo voz.och pre dobytok.

V Severnej Afrike sa nachadzala obrovska americka, anglicka a francuzska armada a preprava bola preto zna.ne ob.a.na. Po nieko.kych d.och a nociach a mnohych zastavkach, najma v Oranu, ktory sme tak museli nav.tivi., sme dorazili do Al.iru 16. januara. Pripojili sme sa k zakladne 320, kam sme boli odveleni a po .al.om celom rade formalit, ktore nam umo.nili predov.etkym ziska. definitivny ob.iansky preukaz, sme .akali na menovanie do hodnosti podporu.ika, ku ktoremu do.lo 3. marca ! Po prichodu do Al.iru som za.iel do kancelarie Radia-Al.ir, aby som odoslal nasledujuci odkaz : Tapirov .ufak je obrateny k nebu ; bolo dohodnute s rodi.mi a nieko.kymi priate.mi, .e tato veta prenesena v radiu Al.ir bude znamenim mojho prichodu do Severnej Afriky. Tu spravu moji rodi.ia nepo.uli, ale po.uli ju a spoznali moji priatelia, ktori to rodi.om povedali. Po.as .iestich ty.d.ov stravenych v Al.iru som nav.tivil Georgesa Darmoisa, profesora Prirodovedeckej fakulty v Pari.i, ktory sa vtedy nachadzal v Al.irsku. Od neho som sa dozvedel, .e Yves Rocard, rovnako profesor Prirodovedeckej fakulty, je tie. v Al.irsku.

Chodil som na jeho predna.ky, ktore mal na Ecole normale pre .tudentov s prirodovednym zameranim, a ja som u neho v juli zlo.il jednu z ustnych sku.ok zo v.eobecnej fyziky. Yves Rocard odletel z Francuzska lietadlom, bol to odbornik na radiove majaky a Angli.ania pre neho poslali lietadlo Lysander, ktore pristalo v noci z 13. na 14. septembra 1943 na luke v Poitiers. Lysandery boli male jednomotorove .tvormiestna lietadla : pilot, gu.ometnik a dvaja pasa.ieri. Lysandery pristavali na lukach ur.enych odbojarmi po.as noci za uplnku alebo za noci tesne pred alebo po uplnku. Tymto sposobom opustilo vtedy Francuzsko a odletelo do Anglicka asi 640 osob, tento po.et sa musi porovna. s po.tom Francuzov, ktori pre.li cez Pyreneje : 23000 a s po.tom tych, ktorym sa to nepodarilo : 7000. A k tymto po.tom je e.te treba pripo.ita. tisicky cudzincov.Po.as tych .iestich ty.d.ov som skoro ka.dy de. chodil do kni.nice Al.irskej univerzity. Chcel som sa samozrejme po vojne vrati. na Ecole normale a dokon.i. tam .tudia a .elal som si teda, aby som nezabudol matematiku, ktoru som tam za.al .tudova.. V kni.nici som si pre.ital a vypracoval Hadamardovu rovnicu o rozdeleni prvo.isiel a za.al som .tudova. transcendentna .isla. Kupil som si tie. v Al.iru jedno zo vzacnych vedeckych diel, ktore som vobec mohol najs. : tri diely Nebeskej mechaniky od Henriho Poincareho. V Al.iru som nav.tivil svojho stryka Alberta Fabryho a tetu : byvali v ulici Claude Bernard, vo vile, odkia. bol krasny vyh.ad na mesto Al.ir. Boli ve.mi mili a nieko.ko raz som u nich prenocoval. Za.iatkom marca sme Langlois a ja obdr.ali menovanie do hodnosti podporu.ika s odpovedajucim .oldom a 3. marca sme odi.li vlakom do Casablanky, cesta bola stale zd.hava, tento raz v.ak vo vagonoch pre cestujucich. Ke. sme dorazili do Casablanky, boli sme prideleni do Strediska pre pripravu naviga.neho personalu (Centre de Preparation du Personnel Navigant), s dvadsiatimi .al.imi mladymi francuzskymi dostojnickymi .akate.mi. Mali sme tvori. buduce vyradenie dostojnikov a pokra.ova. na in.truk.nu sta., aby sme doplnili naviga.ny personal letectva. V Casablanke sme zostali a. do 12. aprila.



6. Marrakech

13. aprila sa v.etci sta.isti, dvaja podporu.ici, Langlois a ja, viacej ako dvadsa. dostojnickych .akate.ov, presunuli do Marrake.a do Vycvikovej .koly naviga.neho personalu (Ecole d'Application du Personnel Navigant). Velite.ovi, ktory .kolu riadil, pripadalo nenormalne, aby sme, Langlois a ja, boli menovani podporu.ikmi bez toho, .e by sme kedy boli vojakmi. Povedal nam teda, mne a Langloisovi, .e budeme ubytovani a stravovani ako dostojnicki .akatelia. Spa. vo ve.kej miestnosti s poste.ami nad sebou nam vobec nevadilo, ale na jedlo sme stali vo fronte s miskou pred marockymi vojakmi, ktori nas obsluhovali. Tito vojaci boli ve.mi prekvapeni, ke. videli dvoch dostojnikov vo fronte s dostojnickymi .akate.mi, ktori boli iba prosti vojaci. Museli sa domnieva., .e sme boli potrestani. Langloisovi i mne to bolo tak neprijemne, .e sme si po troch d.och strhli dostojnicke pramiky. Tato situacia mi pripadala ve.mi neprijemna, navrhol som teda Langloisovi, aby sme to i.li velite.ovi vysvetli.. On odmietol, tak som i.iel nakoniec sam a velite. uznal, .e urobil chybu, a preradil nas na spanie i stravu k dostojnikom. Stravovali sme sa teda v dostojnickej kantine.

V naviga.nej .kole v Marrake.i som si zvolil pripravu pre osved.enie navigatora. Pre to sme mali teoreticke kurzy, o ktorych na.i in.truktori hovorili, .e maju urove. triedy .pecialnej matematiky, ale mne to pripadalo skor na urove. strednej .koly. Su.asne som prevadzal lety ako .akate. navigator, alebo ako prisediaci, preto.e pre ziskanie diplomu navigatora bolo treba nalieta. 100 letovych hodin. Lietali sme na letunoch Leo 45 alebo Cessna. .ivot na zakladne vy.iel pomerne lacno a 90% na.ho .oldu zostavalo ako na.e vreckove. A tak sme ka.dy mesiac, ke. sme obdr.ali .old, za.li do hotelu Mamounia, ktory bol luxusny a mal svetoznamu poves. ; prichadzal tam za odpo.inkom aj Churchill. Jedlo tam varili vynikajuce a aj ceny tomu odpovedali. Jedneho d.a som mal prile.itos. stretnu. sa s Fontanetom a Baylem a stravili sme spolu cely jeden de. v Mogadoru, neskor.ie menom Essaouira. Odi.iel som bez povolenia, ktore by som pravdepodobne nedostal. Po navratu som sa dozvedel, .e som bol ten de. zapisany na tabuli letov a .e som iba v.aka dobrej voli kamaratov a pochopeniu in.truktora nebol potrestany. Na konci sta.e Langlois uskuto.nil let ako osadka s pilotom za.iato.nikom. Tomu sa nepodarilo pristanie a obidvaja zahynuli. S .al.imi piatimi Langloisovymi kamaratmi som niesol jeho rakvu na cintorin v Marrake.i. 18. augusta sta. skon.ila, mne sa to podarilo ako prvemu, .o nebolo zase tak ob.a.ne.

Dostal som osved.enie navigatora. Potom sme hne. museli podstupi. odborne .kolenie a ja som si vybral .a.ke bombardery. Sta. prebiehala vo Ve.kej Britanii. 20. augusta som teda odcestoval s novymi dr.ite.mi osved.enia, ktori si rovnako vybrali .a.ke bombardery, do zakladne v Baraki u Al.iru. Z Al.iru sme vyplavali 7. septembra (1944) do Anglicka, plavili sme sa v konvoji a dorazili sme do Greenocku blizko Glasgowa vo .kotsku 14. septembra.



7. Ve.ka Britania

Nieko.ko dni sme stravili u Londyna v tranzitnom stredisku s nazvom Patriotic School. V Londyne som nahodou stretol pilota generala Leclerca, ktory odoslal .al.i de. moj prvy list, ktory som mohol napisa. rodi.om od svojho odchodu z Francuzska. E.te v Londyne som si 25. septembra 1944 kupil matematicku priru.ku: "A course of Modern Analysis", od Whittakera a Watsona. Po.as celeho svojho pobytu vo Ve.kej Britanii som ve.mi detailne pre.tudoval obsah tejto knihy, stale s vedomim navratu na Ecole normale. Po.as svojho pobytu vo Ve.kej Britanii som rovnako napisal .lanok L'application des fractions continues a la formation de nombres transcendants . Ke. boli vz.ahy medzi Francuzskom a Anglickom znovu obnovene, poslal som .lanok otcovi, ktory ho zaslal do .asopisu Revue Scientifique, kde bol uverejneny.

Po pobyte v Londyne som bol preveleny do strediska vo Filey, potom do Dumfries vo .kotsku k jednotke Advanced Training Unit, kde som zostal od 10.oktobra do 4. decembra. Potom ma prevelili do Lossiemouthu, tie. vo .kotsku, do strediska s nazvom Operational Training Unit, kde som zotrval od 2. januara do 9. marca 1945. V tomto stredisku sa .kolili osadky a lietalo sa za tmy. Lossiemouth sa nachadza na 58 stupni severnej zemepisnej .irky, bola zima, stmieva. sa vtedy za.inalo ve.mi skoro, .o bolo ve.mi priaznive pre no.ne lety. Jednej noci som letel s anglickou osadkou, ke. sa pri pristavani odlomil podvozok a lietadlo nasledkom treni o pristavaciu drahu za.alo horie.. V.etkym Angli.anom sa podarilo vysko.i. jednym lebo druhym nudzovym vychodom, .o mne sa nepodarilo. V.ade okolo mne boli plamene, lietadlo Wellington bolo zostrojene z hlinikovej kon.trukcie pokrytej platnom. Medzi hlinikovymi ty.ami sa platno roztrhlo a mne sa tie. podarilo, preto.e som bol dos. .tihly, vysko.i.. Dopo.ul som sa, ako si .lenovia osadky hovori:g.o sa asi stalo s tym french navigator?g V.etci sme boli .ivi a zdravi. Ale ke. na.i kamarati videli horiace lietadlo, mysleli si, .e sme m.tvi.

9. marca boli osadky letunov Lossiemouth prevelene na novu zaklad.u, aby sa tu pre.kolili na letuny Halifax, na ktorych sme sa mali zapoji. do bojovych operacii. 5. maja 1945 sme sa dostali ku skupine Guyenne, jednej zo dvoch skupin .a.kych bombarderov Francuzskych oslobodeneckych sil (Forces francaises libres). Prijali nas ve.mi ironicky a my sme tak boli plni horkosti, .e sme tymto sposobom zakon.ili .a.ke dobrodru.stvo, ktore trvalo takmer dva roky. O tri dny neskor Nemecko podpisalo bezpodmiene.nu kapitulaciu a vojna skon.ila.

Uskuto.nili sme e.te lety nad Nemeckom, do Severneho mora sme zhodili bomby, celkom zbyto.ne. 18. juna 1945 sa na.a osadka zu.astnila prehliadky na Elyzejskych Poliach. Vyleteli sme z Elvingtonu, v Yorkshiru, a preleteli sme cez Elyzejska Polia v ur.enu hodinu a zase sme pristali v Elvingtonu. V juli som bol prideleny ku zvla.tnemu oddielu, ktory mal pripravi. umiestenie skupin .a.kych bombarderov Guyenne a Gascogne na zaklad.u v Merignacu u Bordeaux. Z tejto zakladne odletel General De Gaulle 17. juna 1940 do Londyna ! Z Bordeaux som mohol odis. na par dni do Pari.a k rodi.om, po 21 mesiacoch odlu.enia. V Merignacu som ziskal posledne licen.ne osved.enie, ktore mi chybalo, Osved.enie z racionalnej mechaniky.

Potom som bol poslany do Centre de Rassemblement et d'Administration du Personnel (Stredisko pre spravu a riadenie zamestnancov) a 21. oktobra demobilizovany, dva roky a 3 dny po prekro.eni francuzsko-.panielskej hranice. 24. oktobra som dokon.il licenciu, zlo.il som sku.ku z racionalnej mechaniky a vratil som sa na Ecole normale, aby som dokon.il posledny druhy ro.nik.
Prelo.ila : Zde.ka Schejbalova